V piatom ročníku zadal nášmu krúžku profesor Lacko tému celoštátnej súťaže na Veľvyslanectvo ČSR v Štokholme. Táto atraktívna téma vznikla v období, keď naše ambasády boli väčšinou realizované renomovanými architektami z Prahy – Cubrom, Hrubým Pokorným. O to bola naša snaha väčšia, že československé veľvyslanectvá z tej doby boli svetom uznávané architektúry a pre nás to bola prvá súťaž v ktorej sme si dovolili zmerať svoje schopnosti. Prvý raz sme tlačili v školskej tlačiarni na Vazovovej ulici. Tam v suteréne kraľoval pán Guštafík. Tam bola atmosféra vôňe želatíny zmiešanej s vôňou tlačiarenskej farby a čpavku z modrákového ozalidu. Zavalitá postava Guštafíka vycvičenými pohybmi sa krútila okolo stola a jednou rukou za chrbtom pritláčala valcom papier na žetatínovú plochu. Potom dvoma rukami dvihol symetricky papier v rohoch a akoby zázrakom sa ukázali odspodu papiera naše čiary ….Potom sme podľa návodu v podmienkach prvý raz písali sprievodnú správu, a vkladali do obálok meno a adresu odosielateľa (pre istotu mojej mamy) a meno autora. Nastala doba čakania a nervozity. Aký bol môj šok, keď mi vtedy v škole na chodbe docent Filip Trnkus povedal, že som dostal 1. Odmenu.