O autorovi
14410
page-template,page-template-full_width,page-template-full_width-php,page,page-id-14410,page-child,parent-pageid-9077,bridge-core-3.3.2,qode-page-transition-enabled,ajax_fade,page_not_loaded,,side_area_uncovered_from_content,qode-child-theme-ver-1.0.0,qode-theme-ver-30.8.3,qode-theme-bridge,disabled_footer_top,disabled_footer_bottom,qode_header_in_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-8.0,vc_responsive

O autorovi

Ing.arch.Branislav Somora počas svojej odbornej architektonickej kariéry je autorom, či spoluautorom mnohých architektonických diel. Ich počet dodnes je viac ako 260.
somora_portrety_01_600x600_CB_0004_Levels 3 copy 2

Prof. Dr. Ing.arch. Henrieta HAMMER MORAVČÍKOVÁ PhD.

Dielo architekta Branislava Somoru môžeme popísať niekoľkými základnými vlastnosťami, ktoré charakterizujúcelú jeho doterajšiu tvorbu. Nie sú to len temporárne javy, ale imanentné identifikačné znaky. Napriek osobnému vyvíjaniu sa od abstrahujúcej moderny až k vyspelému modernizmu, tieto charakteristické znaky pretrvávajú len mierne modifikované. Môžeme ich špecifikovať ako sklon k monumentalite, skulpturálne narábanie s hmotou, horizontalita a s ňou spojená územčistosť jeho architektúry, využívanie karteziánskej osnovy, mimoriadny cit pre interiérovú tvorbu, smelú expresívnu farebnosť, vysokú úroveň výtvarného prejavu ako aj schopnosť a vôľu pozitívne reagovať na prostredie, do ktorého architekt vstupuje. (MERITUM 1989)

K publikácii TVAROVANIE V ARCHITEKTÚRE od Branislava Somoru ■ To the publication SHAPING IN ARCHITECTURE

somora_portrety_01_600x600_CB_0008_Levels 3 copy 6

Prof. Dr. Ing.arch. Matúš DULLA PhD.

Zriedka sa stáva, aby pedagóg Fakulty architektúry napísal knihu, ktorá má pedagogický rozmer tak presvedčivo podopretý vlastnou autorovou architektonickou tvorbou, ako je to v dvojdielnej knihe Branislava Somoru Tvarovanie v architektúre (Bratislava: Eurostav, 2005. 131s. a 139 s. – ISBN 80-89228-3.) Branislav Somora urobil rekapituláciu svojej tvorby z hľadiska témy, ktorou sa už dlhšie zapodieva – skúmal geometrické zdroje, z ktorých vychádza tvarovanie každej architektúry. Prvý diel svojej knihy nazval Ako začať a druhý Prečo tak. Prvý je možno povedať stereometrický, druhý praktický. V prvom je zdanlivo abstraktná analýza spôsobov a kombinácií, ako sa dajú formovať základné geometrické telesá. V druhom dieli je súbor vlastných architektových diel, ktoré na abstraktné princípy prekvapujúco dobre nadväzujú.

Autor po úvodnom texte, ktorý sa zaoberá vnímaním architektonického diela a otázkami tvaru, predvádza na názorne zobrazených telesách spôsoby narábania s nimi prostredníctvom: pridania a ubrania, natiahnutia a stiahnutia (pozdÍž priamky alebo krivky), rozšírenia a zúženia, delenia rovinou, prelínania (pri hranole, valci, ihlane, kuželi a guli) a nakoniec radenia (pozdÍž priamky respektíve krivky.
Niekto by mohol povedať, že toto predvedenie príkladov by mohlo zostať predmetom analytického záujmu v počiatkoch výučby geometrie. Za ním však stojí výrazná osobnostná orientácia autora. Spočíva v špecifickom výbere prostriedkov, ktorými ako architekt narába s objemami a tvarmi. B. Somorovmu architektonickému cíteniu sú totiž blízke výrazné hutné a komprimované tvary, zreteľné, jasné a pôsobivé vo svojej základnej skulpturálnosti. Nezostáva však len v prostom a ľahko pochopiteľnom pravouhlom svete a pridáva k základu modernej striedmosti predsa len trochu zložitosti postmodernej proveniencie.

Rad príkladov realizovaných alebo projektovaných stavieb to názorne ukazuje v druhom dieli knihy. B. Somora tu postupne predvádza, ako celé jeho architektonické dielo stojí na ním uprednostňovaných spôsoboch tvarovania. Reflexia doterajšieho architektovho diela ako celku ukazuje, že v pozadí jeho výtvarného myslenia trvale stojí záujem o základné spôsoby tvarovania hmôt a objemov a ich zreteľné prejavenie na architektúre ako celku. Vidíme tu, že B. Somora v početnom rade svojich realizovaných diel, resp. v nerealizovaných projektoch vždy, pokiaľ to bolo možné, obohacoval dielo o nový doteraz nepoužitý veľkotvarový kombinačný motív.
Samozrejme to nemohlo byt‘ tak, že iba prispôsobil aktuálnu objednávku na doteraz nepoužitý kombinačný tvarový motív. Jeho autorská orientácia ho však opakovane viedla k tomu, že sa vlastne vždy dostal k tvarovo výraznému riešeniu. Mohlo by sa niekedy zdať príliš hrubé, alebo príliš silné a výrazné. Somora však vo svojej architektonickej bilancii dokazuje jeho praktickú úspešnosť a súčasne dokazuje to, že jeho tvorivý profil je stály a v zameranosti na veľkorysé tvarové narábanie dlhodobo homogénny. Má svoj vyhranený autorský rukopis, ak možno nazvať rukopisom to, čo je také sošné a zásadné, ako je narábanie s najhlavnejšími dimenziami architektúry.

Somorova kniha je skutočne ojedinelým dielom našej odbornej literatúry. Obzvlášť v tom, že nielen predvádza súborné architektonické dielo, ale aj v tom, že vyslovuje systematické autorského krédo s významným pedagogickým dosahom.

   It rarely happens that a teacher of the Faculty of Architecture writes a book that has a pedagogical dimension so convincingly supported by the author’s own architectural work, as in the two-volume book by Branislav Somora Tvarovanie v architekturite (Bratislava: Eurostav, 2005. 131 p. and 139 p. – ISBN 80 -89228-3.) Branislav Somora made a recapitulation of his work from the point of view of a topic that he has been interested in for a long time – he investigated the geometric sources from which the shaping of every architecture is based. He called the first part of his book How to start and the second Why so. The first can be said to be stereometric, the second practical. In the first, there is a seemingly abstract analysis of the ways and combinations of how basic geometric bodies can be formed. In the second part, there is a set of the architect’s own works, which follow the abstract principles surprisingly well.

After the introductory text, which deals with the perception of an architectural work and questions of form, the author demonstrates on graphically displayed bodies ways of dealing with them through: adding and covering, stretching and contracting (following a straight line or curve), widening and narrowing, dividing by a plane, blending (in prisms, cylinders, spires, cones and spheres) and finally shifts (following straight lines or curves.
One might say that this presentation of examples could remain a subject of analytical interest in the beginnings of geometry teaching. Behind it, however, stands the strong personal orientation of the author. It consists in a specific selection of means by which as the architect handles volumes and shapes. B. Somora’s architectural feeling is closely related to distinctive dense and compressed shapes, distinct, clear and impressive in their basic sculpturality. However, it does not remain only in a simple and easily understandable rectangular world and adds a bit of complexity of postmodern provenance to the basis of modern moderation.

A number of examples of realized or projected constructions clearly show this in the second part of the book. Here, B. Somora gradually demonstrates how his entire architectural work is based on his preferred methods of shaping. A reflection of the architect’s work so far as a whole shows that in the background of his creative thinking there is always an interest in the basic ways of shaping masses and volumes and their clear manifestation on architecture as a whole. We see here that B. Samara in a large number of his realized works, or in unrealized projects, he always, as far as possible, enriched the work with a new, hitherto unused, large-scale combination motif.

Of course, it couldn’t be that he just adapted the current order to a previously unused combination shape motif. However, his author’s orientation repeatedly led him to the fact that he always reached a solution with a distinctive shape. It could sometimes seem too coarse, or too strong and expressive. However, in its architectural balance, Samara proves its practical success and at the same time proves that its creative profile is stable and long-term homogeneous in its focus on generous form handling. It has its own distinct author’s handwriting, if one can call handwriting what is so sculptural and fundamental as the handling of the most important dimensions of architecture.

Somora’s book is truly a unique piece of our professional literature. Especially in the fact that it not only presents a collective architectural work, but also in the fact that it expresses a systematic author’s creed with a significant pedagogical impact.

somora-krabica_2904257e-3a17-4f58-a4ed-a13bf34ffc48_UPR
somora_portrety_01_600x600_CB_0003_Levels 3 copy

Ing.arch. Ferdinand MILUČKÝ, architekt

Architekt Branislav Somora sa stal osobnosťou v oblasti architektúry na Slovensku, kde vyniká najmä svojím komplexným pohľadom na tvorbu architektonického diela.
PROJEKT, Revue slovenskej architektúry 1995
ulrich, petr prof_20220303_SNAG-NITRO-0000_CROP_CB

Prof. Ing.arch. Petr URLICH CSc., architekt

autor pôsobí ako pedagóg na FF J. E. Purkyne v Ústí nad Labem, ČR

Je zároveň velmi potěšitelné, že se Somora ve své tvorbě snaží postihnout myšlenkový pochod již při architektonickém návrhu, nezustává pouze u řemeslného a rutinního zpôsobu vlastního projektu stavby. Hledá v něm hlubší souvislosti a potřebnost výkladu na pozadí abstraktních geometrických forem a teoretického vyjádfení mnohovrstevnaté architektovy činnosti. Kniha „Proč tak`` je plná pozoruhodných architektonických děl. Tím, že jsou uvedeny v dnes již čtyricetiletém rozsahu, dávají nestrannému pozorovateli klasický obraz vývoje architektonického názoru na pozadí politických , společenských a ekonomických skutečností, byť nejsou seřazena chronologicky, ale podle topologického a geometrického klíče. Systematické předvedení architektur habilitanta je metodicky obdivuhodně přesvedčivé, ve většine prípadu provedené jako následná doplňující, ale přitom vysoce instruktivní numerická vizualizace. (10. jún 2009)
somora_portrety_01_600x600_CB_0000_Levels 1

Doc. Ing.arch. Juraj KOBAN PhD., architekt

autor je docent- pedagóg na KA FU TU v Košiciach

V Knihe „Prečo tak`` tvarovo analyzuje množstvo architektonických diel, ktoré vytvoril v rôznych kolektívoch v rozmedzí rokov 1969-2003. V tomto procese pokračuje aj po vydaní publikácie na svojich dielach od roku 2003 do roku 2008. Dôslednosť akým rozoberá svoje diela je výnimočná.Škoda len, že chýba pri dielach sit uácia, pretože tam si č itateľ uvedomí, že šípky formujúce hmotu majú svoje smerové zakotvenie v reálnom priestore - reagujú na kompozičné zákonitosti miesta, kde stavba stojí. Tento fakt som si uvedomil, až keď som si prešiel publikáciu ateliéru BIG a ešte raz sa vrátil k tvarovým analýzam autorových diel. Vtedy sa mi spojili do jedného celku dva termíny - etika tvaru, ktorú autor v jednom našom spoloč­ nom rozhovore zdôrazňoval a etika prostredia. Pod týmto poznaním ešte raz si prelistovávam posledné emočné publikácie ateliérov OMA, UN STUDIO, MVRDV, NIO , BIG a v obrázkoch nachádzam Somorove spôsoby tvarovania hmoty a priestoru. V svojej práci Somora ako asi prvý odhaľuje pozíciu „geometrického kódu`` v architektonickej tvorbe. (24. máj 2009)
somora_portrety_01_600x600_CB_0002_Levels 3

Doc. PhDr. Jarmila BENCOVÁ PhD.

autorka pôsobí­ ako docent- pedagóg na ÚEA EA FA STU v Bratislave

Iba v poslednom období som mala možnosť spoznať lepšie architektonické dielo Branislava Somoru, ale aj spôsob jeho premýšľania o architektúre, ktoré presadzuje vo svojej tvorbe, výučbe, publikačných textoch, v koncepciách autorských výstav, v prezentáciách a napokon aj v habilitačnej práci Tvarovanie v architektúre. Jeho práca pre Slovenskú komoru architektov, alebo činnosť počas prodekanstva na FA STU nie sú iba dôsledkom jeho výborných manažerských schopností, ale výsledkom jeho viacvrstevnej osobnosti. Jeho tvorba sa nachádza v medziach súčasného štýlu “ Hi tech “. Ak je jej výrazom istý štýlový perspektivizmus, tak najmä práce v rozmedzí rokov 2003- 2008 nútia k úvahám, či nesmerujú niekam „do kozmických sfér``. Treba konštatovať, že geometrie telies Somorových objektov reálne ovládajú prevažne ich výškové horizonty - siluety, dominanty, arkiere, markízy, hroty strešných rovín a k ich prelínaniu s oblohou nedochádza iba metaforicky - ale fakticky .Použitie ostrých kubusov a oblých valcov v pozíciách násobenia, delenia a prienikov hovoria o jasnom názore, razancii a nekompromisnosti tvorby, nevyžadujúcej ďalších interpretácií. Nejde v autorovom koncepte architektúry o zámerné prevrátenie modernistických téz o funkcii a forme? V zmysle uprednostneného tvaru v architektúre (podobne ako v so­ chárskom diele!) je Somorov architektonický rukopis prevažne kreatívnym, umeleckým gestom. (máj 2009)

ARCHITEKT BRANISLAV SOMORA

Publikácia vydavateľstva MERITUM – edícia „Kto je kto v slovenskej architektúre“

dvojtitulka_Strana_1

OHLASY A CITÁCIE

Zmienky a citácie autora v odborných časopisoch a publikáciách, recenzie realizácií,  projektov, výstav alebo rozhovory autora v dennej tlači

[1]            Lacko, J., Záriš, F.: Práca B.Somoru, In: Projekt č.7-8, 1969, str 154

[2]            Autorský kolektív : Propagačný pavilón APN, In: Projekt č.10, 1975, str. 8-21

[3]            Lichard, P.: Interiéry hotela Manín v Považskej Bystrici, In: Projekt č.10, 1980,  str. 24-27

[4]            Zbuško, F.: Integrované zariadenia pre EOS Dlhé diely Bratislava, In: Projekt č.8, 1981, str.26-33

[5]            Gebauer, T.: Integrované zariadenia pre EOS Dlhé diely Bratislava, In: Projektant č.12-13, 1981, MVT

[6]            Bošanská, D.: Dielo podnecujúce k mnohým úvahám, In: Projekt 4, 5, 1982, str. 23

[7]            Stacho, P.: Internát Pravdy, In: Projekt č.1, 1983, str. 57

[8]            Struhař, J., Slameň, I.: Filmové ateliéry na bratislavskej Kolibe, In: Projekt č.3, 1983, str. 30-35

[9]            Ceny ZSA za rok 1982, In: Informácie ZSA, 1983

[10]          Ondreička, P., Bystrický, D.: Juniorhotel CKM Sputnik v Bratislave, In: Projekt č.6, str.4-10, 57, 198

[11]           Lýsek, L.: Generálny konzulát Kubánskej republiky v BA In: Architektura ČSR č.6, 1984,  str. 242-245

[12]          Rundesová, T.: Koľko hodených rukavíc, In: Smena 12.8.1985, str. 3

[13]          Husovský, F.: OMNIA 3 – Ul. ČA Bratislava, In: Informátor ŠPTÚ č.1, 1986, str. 5-8

[14]          Súťaž na budovu DJGT Banská Bystrica, In: Československý architekt č.3, , 1986, str.1

[15]          Hradný areál v Banskej Bystrici, In: Informácie ZSA č.7, 1986, str.4

[16]          Prehliadka architektonických diel za obdobie rokov 1984-1985, In: Informácie ZSA č.2, 1987, str. 2

[17]          Zotavovňa Odborár v Tatranskej Lomnici, In: Projekt č.4-5, str. 14, 1987, str.25-29

[18]          Kušnír, L.: Jozef Lacko, In: Projekt č.7, 1987

[19]          ™ : Vizitky našej architektúry, In: Technické noviny č.35, 1988, str. 1,5

[20]          (mm) : V B. Bystrici vyhodnotili najlepšie architektonické diela, In: Smena 30.8.1988

[21]          Bystrický, D.: Integrované vzdelávacie zariadenie v Lamači, In: Projekt č.9, 1988,  str. 0,21-23

[22]          Slameň, I.: Kultúrny dom v Spišskej Novej Vsi, In: Projekt č.10, 1988, str. 32-38

[23]          Šlachta, Š.: Areál podniku zahraničného obchodu OMNIA v Bratislave, In: Projekt č.6, 1989, str. 11-15

[24]          Križanová, E.: Mestský hrad v Banskej Bystrici, In: Projekt č.7-8, 1989, str. 14-15

[25]          Šoltés, J.: Rezidencia v Abbú Dabbi, In: Projekt č.3, 1990, str. 22-23

[26]          Hauskrecht, J.: Javorina – Účelové zariadenie ÚV KSČ vo Vysokých Tatrách, In: Projekt č.3, 1991, str. 4-8

[27]          Rekonštrukcia Michalská 18,20, Zámočnícka 4,6 v Bratislave, In: Projekt č.2, 1994, str. 77

[28]          Moravčíková, H.: Slovenská sporiteľňa a.s. B.Bystrica, In: FORUM Architektúry č.5, 1995,  str.8

[29]          Gurtler, I.: Cena Dušana Jurkoviča, In: Fórum SAS č.9, 1995, str. 4

[30]          Gurtler, I.: Výsledky verejnej anonymnej súťaže, In: Projekt č.4, 1996, str. 34-48

[31]          Moncoľ, M.: Komora a vypisovateľ  Centrála NBS v Bratislave, In: Informácie SKA č.3, 4, 1996, str. 2-7

[32]          Stenchláková, A.: Triezvosť únii a expresívna farebnosť, In: Slovenská republika 15.7.1996, str. 9

[33]          (pet) : V bratislavskom Primaciálnom paláci je výstava architekta B.Somoru, In: SME 12.7.1996, str. 8

[34]          Moravčíková, H.: Rekonštrukcia a dostavba Kamennej vily v B. Bystrici, In: ARCH č.11, 1997? str. 1,3,5,6

[35]          Gurtler, I.: Z kamennej vily banka, In: Projekt č.4, 1998,  str.28-31

[36]          Čapková, A.: Architektúry sochára J.Martha, In: Projekt č.3, 1998, str. 77

[37]          Gurtler, I.: Súťaž na polyfunkčný dom  na Hodžovom námestí v Bratislave, In: ARCH č.1, 2000, str. 4

[38]          Vodrážka, P.: Obnova a dostavba historickej radnice v B. Bystrici, In: Projekt č.1, 2000,  str. 30-32

[39]          Topoľčanská, M.: Prienik protikladov, In: Projekt č.1, 2000, str. 32-34

[40]          Komrska, J.: Polyfunkčný dom na Hodžovom námestí v Bratislave, In: Projekt č. 9, 2000, str.25

[41]          Hrvolová, B.: Harmónia kontrastu, In: Línia č.9, 2000, str. 24-27

[42]          Antalová, J., Bacová, A., Kopecká, H., Skalská, E.:  Rodinné domy II., In: ARCH Press, 2002, str. 66-71

[42]          Mašek, M.: Rodinný dom – obraz našej  kultúry, In: Zborník SAS, 2003, str. 20

[43]          Mašek, M.: Ročenka architektúry 2003, In: ARCH Press, 2004

[44]          Základný kameň Europa Shopping Center v B.Bystrici, In: ASB – Jaga č.6, 2005

[45]          Zenkay, J.: Slovo zhotoviteľa, In: Eurostav č.7, 2005, str. 41

[46]          Lalíková, D.: Stavba roka 205, In: Eurostav č.8, 2005, str. 123

[47]          Malovaný, M.: Dvojpublikácia architekta B.Somoru, In: FÓRUM č.12, 2005, str.15

[48]          Keppl, J.: K výstave, In: Informačné listy FA  č.2, 2005,  str. 9

[49]          Tvarovanie v architektúre, In: EUROSTAV č.6 , 2005, str.82

[50]          Tip na knihu, In: Informácie SKA č.11, 2005,  str. 15

[51]          Knižné novinky, In: EUROSTAV č.8, 2005, str. 7

[52]          Dulla, M.: Rekonštrukcia administratívnej budovy, In: PROJEKT č.5, 2006,  str. 4-9

[53]           Tvarovanie v architektúre, In: ARCH č.1, 2006, str. 32

[54]          Teplan, I.: Reakcia na reakciu, In: FÓRUM č.11, 2006, str. 18

[55]          pet : Aj mimo Bratislavy vznikajú nové cnetrá, In: ABS č.1/2, 2007, str. 40-41

[56]          Dulla, M.: Sídlo 3S, In: Arch č.2, 2007, str. 32-35

[57]          Šovčík, M., Pikula, J.: Europa Business Center, In: Eurostav č.3, 2008, str.62-65

[58]          Repický, M.: Europa Business Center – Európa v centre Slovenska, In: ARCH č.6, 2008, str. 44-47

[59]          Vaškovičová, M.: Krištáľové krídlo za rok 2007, In: AGAS – katalóg, 2008, str. 24

[60]          Šovčík, M., Valach, P.: Stavba roka 2008 – prehliadka súťažných diel, In: Eurostav č.7-8, 2008, str. 53-57

[61]          Méryová, Z.: Súťaž Pharos Business Port Bratislava, In: Informácia SKA č.12, 2008, str. 8-10

[1]          Moravčíková, H.: Architekt Branislav Somora, In: Meritum, 1996

[2]          Zalčík, T., Dulla, M.: Slovenská architekúra 1976-1980, In: VEDA, vydavateľstvo SAV, 1982, str. 56, 56, 63, 69, 70, 71, 85

[3]          Boháč, D. a kol.: Zborník prác ŠPTÚ 1973-83, 1983, str. 48-52, 124-125, 130, 132-139

[4]          Ďurdová, M.: Zborník prác ŠPTÚ 1983-1987, 1987, str. 58-60, 96-98, 120-122, 124

[5]          Moncoľ, M., Šlachta, Š., Dulla, M.: Nová slovenská architektúra, In: Projekt č.9-10, 1991, str. 54-5

[6]          Dulla, M.: Architektúra dnes, In: Pallas, 1993, str. 67-68

[7]          Moravčíková, H.: Architektonické diela 20. Storočia na Slovensku – Trenč.Teplice, In: Architektúra & urbanizmus č.4, 1996, str. 26

[8]          Kusý, M., Moravčíková, H.: Salón architektov 1997, In: Katalóg, 1997, str. 17

[9]          Mašek, M.: Architektúra Slovensko 1997, In: Meritum, 1997, str. 44

[10]       Kubičková, K.: Architektonické diela 20. Storočia na Slovensku – Banská Bystrica, In: Architektúra & urbanizmus č.1-2, 2000, str. 18

[11]        Žalman, P.: Architektonický atlas centra Bratislavy, In: Žalman, 2000,  str.12,18,71

[12]        Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, In: Slovart, 2002, str. 243,325,326,441,448,453

[13]        Šlachta, Š.: Neznámi známi, In: Vydavateľstvo SAS, 2004, str. 112-114

Žalman, P.: Architektonický atlas centra Bratislavy – II:diel, In: Žalman, 2005,  str.53

[14]        1000 European Architecture, VERLAGSHAUS BRAUN, 2006, str.888

[15]        Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok – AB Chirana Piešťany, In: Perfekt, 2007, str. 86

[16]        Berka T. Bahna J.M. : Vily nad Bratislavou – Marenčin PT, str. 133,137, 159, 162, 538, 568, 583