Architekt Branislav Somora patrí do generácie architektov, ktorých tvorba sa začína v sedemdesiatych rokoch 20.storočia. Jeho odborný profil vychádza z dlhoročného vplyvu pedagógov slovenskej moderny – Beluša, Karfíka, ale najmä Lacka, Kušníra a Slameňa. Somora počas svojej bohatej a plodnej odbornej kariéry sa úpešne zúčastnil mnohých architektonických súťaží a konkurzov. Päť jeho diel bolo ocenených cenami. Popri profesionálnej praxi pomáhal znovu vytvoriť a profilovať Slovenskú komoru architektov, v ktorej neskôr počas dvoch volebných období stál na jej čele. Svoje dlhoročné skúsenosti odovzdáva študentom v rámci pedagogického pôsobenia na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Zhmotnená podoba architektonického diela v podobe reálnej krajiny, mesta, dediny, objektu, záhrady, výstavy, scény alebo detailu sa stáva súčasťou prostredia na dlhé desaťročia. Architekt svojou tvorbou ovplyvňuje životné prostredie a to zaväzuje architekta vykonávať svoju profesiu so zodpovednosťou voči klientovi, celej spoločnosti, a svojej profesionálnej cti.
Tvorivá činnosť – to je demokratická volba medzi možnosťami.
Dnes prakticky niet tvaru, ktorý by sa nedal technicky vykonštruovať a následne aj fyzicky zrealizovať. Je len na architektovi aby svoje ambície v tvorbe novotvaru udržal v medziach etických princípov k danému prostrediu a spoločnosti.
Čím voľnejšia a demokratickejšia spoločnosť je, tým silnejšie vzniká potreba spoločnosti presnejšie definovať správanie sa jednotlivca a jeho následnú zodpovednosť za prijaté rozhodnutie. Táto téza platí v architektúre obzvlášť, lebo architektúra je dominantnou súčasťou životného prostredia človeka.
Teória tvarovania hmoty, alebo priestoru vychádza z predpokladu, že takmer každý definitívny tvar sa dá dosiahnuť tvarovaním primárnych trojdimenzionálnych telies: hranola, ihlana, valca, kužela, gule.Tvarujeme uberaním-pridávaním, natiahnutím-stiahnutím,zúžením-rozšírením, rozdelením telesa rovinou , radením alebo prelínaním hmôt.
Diela architekta Branislava Somoru sú interpretované prostredníctvom teórie tvarovania, rozdelené do štyroch tvorivých prúdov, ktoré sa prelínajú jeho doterajšou tvorbou. Sú to diela vytvorené na základe – prelínania hmôt, alebo aplikovania radenia hmôt a či použitia valcových hmôt, alebo kombinácie hranolových hmôt
V publikácii „Tvarovanie v architektúre“ sú zobrazené princípy, ktorými je možné vytvárať architektúru. Na postupnosti základných geometrických útvarov autor naznačuje možnosti metodiky aj pre ostatné geometrické prvky, ich kombinácie a tvarové spolupôsobenie.
Naša doba, doba moderny je založená na eufórii permanentného pokroku na základe humanistického osvietenstva, vedeckého technokratizmu a globalizmu. V porovnaní s inými storočiami a aj tisícročiami dvadsiate storočie zažilo najbúrlivejší vývoj ľudstva a to po stránke kvantitatívnej, ale aj kvalitatívnej .
Architektúra objektov 20. storočia sa v porovnaní s predchádzajúci štýlmi silne dematerializuje, odľahčuje sa, stáva sa viac transparentnou s tendenciou minimalizácie spotreby energie na svoju výrobu aj prevádzku.
Jediným, a o to markantnejším omylom modernej architektúry 20. storočia sa zdá byť programové zrušenie tradičnej blokovej mestskej štruktúry a tým aj zrušenie logiky hierarchie priestorov mesta. Amorfný, nečitateľný priestor moderného sídliska s priemyselne vyrábanými typizovanými objektmi vo forme mestských sídlisk, ale aj v forme globálnej dediny absolútne zlyhal.